Tí, ktorí nás poznáte, viete, že spolu s manželom prevádzkujeme tento internetový obchod ako aj predajňu s potrebami pre novorodencov na Krivej ulici 9 v Košiciach. O tom, ako sme k tomu prišli, vám napísal môj manžel tu https://www.facebook.com/obchodpidimini/?ref=bookmarks.
Trvalo mi viac ako rok, kým som sa odhodlala napísať tento článok.. A o čom? O nás, o našej ceste k vytúženému dieťatku, o našich skúsenostiach. Keďže sa s viacerými mamičkami, či už alebo budúcimi, stretávam v našom obchodíku Pidi Mini s potrebami pre novorodencov, alebo sa rozprávame telefonicky, viaceré hľadáte pomoc, radu, alebo usmernenie. Nie som žiadna matka – profesionál, ale podelím sa s vami aspoň s tými skúsenosťami a vedomosťami, ktoré už mám. Keďže pracujeme s mamičkami, pripravovali sme pre vás aj semináre predpôrodnej prípravy s ozajstnými profíčkami a ja sama som sa v tehotenstve zúčastnila obdobného seminára, niečo sa na mňa nalepilo :-).
Tŕnistá cesta
Začnem asi tým, že naša cesta k bábätku nebola jednoduchá. Viem, že v dnešnej dobe to nie je nič zvláštne – žiaľ.. Každá máme svoj príbeh, každá si nesieme svoje trápenia.. a viem, že mnohé z vás to majú – mali omnoho ťažšie. Pre každého je to jeho trápenie, jeho starosť to najťažšie, každá sa s tým svojim musíme nejako vyrovnať. Ja som veriaca, preto som sa obracala týmto smerom. A pomohlo 🙂 Vďaka Ti Bože !
S manželom sme čakali na bábätko dlhých 6 rokov. Nebudem sa vyjadrovať odborne a poviem to v skratke. Najprv bol problém otehotnieť, podstúpila som laparoskopicky „prefuk vajíčkovodov“, potom sa podarilo, ale potratila som v prvom mesiaci tehotenstva. Bola to hrôza, pre nás.. Po pár mesiacoch sa mi podarilo zase otehotnieť, ale zas sme o bábätko prišli.. Tentokrát som už videla biť srdiečko a mala som už aj tehotenský preukaz.. Človek by si myslel, že druhýkrát to už zvládnem lepšie, ale bolo to ešte horšie.. Hrôza, vysporiadať sa s týmito pocitmi bolo pre mňa aj pre manžela veľmi ťažké. Skúšali sme ďalej, doktor zisťoval príčinu, hematologické odbery, genetické testy.. Tie potvrdili, že mám dedičnú trombofíliu – zvýšenú zrážanlivosť krvi. Mala som nízke až hraničné hodnoty, ale to stačilo k tomu, aby sa bábätko vo mne nemohlo vyvíjať, jednoducho sa mu upchal cievny systém. A stačilo tak málo, jedna tabletka Anopyrinu denne ! Tu by som chcela povzbudiť všetky budúce mamičky, resp. ženy, ktoré sa pokúšate o bábätko a máte podobný problém, žiadajte si hematologické vyšetrenie, napriek tomu, že sa doporučuje až po druhom potrate! Aj mne bolo povedané, že prvý potrat, to je také bežné.. že to sa stáva.. možno, ale teraz už viem, že sa nemuselo stať! Ani raz! Keby som vedela to, čo už viem teraz, skôr, vykašľala by som sa na všetky postupy, kľudne a rada by som si aj priplatila..Ale o tom nechcem písať.
Po nejakom čase som zase absolvovala „prefuk“ vajíčkovodov, ale otehotnieť sa mi nepodarilo.. až raz.. už sme mali doma psíka a už som sa zmierovala s predstavou, že deti asi mať nebudeme. Čakali nás štátnice, riešili sme plno iných vecí.. a ja som zrazu stála na promóciách s prekvapením v brušku 🙂 Zázrak ? Nuž, ten ešte len príde.
Veľmi som sa bála, čo bude, bála som sa, že tretíkrát prísť o bábätko už asi nezvládnem. Jednoducho, človek sa už viac bojí, ako sa teší, po tom všetkom. Ale v kútiku duše som sa tešila, veľmi a celé toto tehotenstvo som odovzdala do rúk Panny Márie.
Ako prebiehalo moje tehotenstvo
Prvý trimester – veľký ultrazvuk, všetko v poriadku, radosť preveľká. Pomaly som kráčala deň po dni, hodinu po hodine, vnímala som každú zmenu, prežívala som každú minútu a modlila som sa.. aby som zvládla, čo ma čaká, čo príde.
Druhý trimester – veľký ultrazvuk, najprv veľká radosť – čakáme dievčatko, potom začali prvé problémy.. Nemala som dobre vyvinuté cievy na prívod výživy pre bábätko, namiesto dvoch, bola len jedna. A ešte nemá zrastenú hornú peru, máličko, ale to sa spraví rýchlym krátkym zákrokom hneď po pôrode na plastickej chirurgii. Nevadí – kozmetickú vadu vyriešime, to je detail, bábätko kvôli nedostatočnej výžive budeme sledovať, bude menšie, ale nič vážne sa nedeje.
Tretí veľký ultrazvuk – 13.12.2016 – okamžitá hospitalizácia, bábätko nemá ani kilo, zaostáva vo vývine mesiac. Viete si predstaviť ten strach, tie obavy, keď už dôjdete tak ďaleko a zrazu neviete a bojíte sa aj predstavy, čo všetko sa môže stať ? Nuž, plakala som, ale zo všetkých síl som sa snažila udržať sa „v pohode“, bábätku stres neprospieva.. Tehotenstvu stres neprospieva.. len som si vravela, v duchu, musíš sa pozbierať, neboj sa, si pod silnou ochranou. V nemocnici to nakoniec nebolo také zlé, keďže sa blížili vianočné sviatky, pacientov bolo minimum, sestričky úžasné, milé (Stará nemocnica – Košice), bývala som v izbe sama s telkou, manžel sa o mňa a našu ešte nenarodenú dcérku úžasne staral, každý deň nás navštevoval, nosil mi maškrty a jedlo (pribrala som za dva týždne nič nerobenia a jedenia pekne, ešte teraz to zhadzujem :o)) a nemôžem nespomenúť aj zvyšok rodiny a priateľov, ktorí ma napriek vianočným zhonom prišli navštíviť a dodávali mi pozitívnu energiu.. Každý deň 3- krát denne monitor, či bije srdiečko bábätku správne, infúzie 2 x denne a ešte zopár injekcií. To bolo pre mňa najhoršie, injekcie neznášam, fakt veľmi, a keďže som mala zapustenú kanylu kvôli infúziám deň aj noc, nebolo to nič príjemné. A nie, nezvykla som si na ňu 🙂 neskôr som uprosila sestričky, aby mi ju nemenili každý tretí deň, ak nemusia :o) Keď skončila liečba infúziami a ja som konečne nemusela mať kanylu, bolo to super, aj keď domov ma nepustili. Bolo potrebné sledovať, ako sa bude tehotenstvo ďalej vyvíjať bez infúzií. Vyzeralo to, že bábätko čo to pribralo, možno po sviatkoch nás teda prepustia domov, ak to bude vyzerať v poriadku. Bola sobota štedrého dňa a ja som si pustila Pyšnú princeznú, no už som ju nedopozerala…
Danielka sa narodila 24.12.2016 v 33 týždni tehotenstva s váhou 1240 g a dĺžkou 39 cm, presne v deň mojich narodenín a k tomu, ako sa to stalo a ako to prebehlo vám napíšem v ďalšom článku.
Ďakujem za prečítanie.
Zuzana